reklama

gučiho kabelky

Na tom oddelení majú ženy pár vecí spoločných. Spoločnú túžbu po uzdravení, spoločnú túžbu po neutrpení, spoločnú túžbu po menšom strachu, spoločnú túžbu po väčšej láske, spoločnú túžbu po veľmi veľkej nebolesti, spoločnú milú sestričku a spoločného milého doktora, s okuliarmi ktoré majú veľmi pružne ohnuté svoje okuliarové nožičky na konci sa podobajúce na hokejky, spoločnú túžbu po neopúšťajúcom objatí večnom blízkeho, spoločnú jedáleň a spoločnú knihu emócií prianí snov túžob a poďakovaní. Tú knihu skoro ako v múzeu, po odchádzajúcich návštevníkov. Tu na oddelení sú však návštevníci každodenný, ktorí sem chodia a snažia sa potešiť aj keď nevedia ako. Ale snažíme sa. A nosíme. Každý však niečo iné. A ešte tu majú všetky spoločné gučiho kabelky. Dnes som sa rozrozprával, ako som bol za svojou mamou na tom oddelení prvýkrát. Mali ju operovať v piatok medzi nuladeväťnulanula a jednanulanulanula. Prišiel som okolo dvanásťnulanula, ale ešte bola na sále. Potom som došiel okolo osemnásťnulanula. Predtým ju prebudili okolo šesťnásťnulanula. Ležala tam ako anjel a múmia v jednom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Neviem, či viete, ale po novom si musíte na operáciu vziať štyri, teda 4 elastické obväzy aby ste nepoužívali ich, asi. Moja mama tam ležala na posteli, ledva sa hýbajúc a celý svoj spodok mala zamumiovaný svojimi obväzmi a celý vrch obväzmi oddelenia. Mala krásne svetlú pokožku svietiacu do svetla podobajúcu sa na dvadsaťročnú, v horných častiach veľa rozotretého roztoku hnedočervenej farby. Z ruky jej trčala hadička, na vrchu sa kymácala fľaštička. Niečoho asi liečivého. Vedľa zhužvaný pokrčený papierový kapesník. A suché pery. A jemné omámenie z lekársky pomáhajúcich drog. Plus jemná dezorientácia. Ale krásne žiariaca čisto biela pokožka a silne čistá energia ženy, matky, ktorá prekonala vážnú operáciu, ktorú ani nechcela. Moja mama žila. A ja som sedel vedľa nej a tešil sa spolu s ňou a spolu hlavne s tým pánom gentlemanom hore. Vedel som že je dobre, lebo ma moja mama začala hneď usmerňovať, šak ona má skúsenosti a vie. Vedľa mojej mami bola taška. O pár dní sa smejúc a vysvetlenie podať snažiac, sa usmiala a povedala, my tu všetky máme gučiho kabelky. Hm, povedal som si plávajúc vo svojej akože raciologike a nechápajúc o akej guči kabelke hovorí, keď nápis na igelitke ukazuje môjmu vnímaniu písmena ako t, a, k, k, o. Pripadal som si teda ako pako,takko, teda, p, a, k, o. K tej kabelke viedli dve potrubia, malé potrubia. Potrubia plné niečoho. Postupne, keď chodievam za mamou denne, som včera stretol jej kúzelne normálnu kamarátku gitku, ktorá má sliepky, ktoré musela naháňať, aby stihla omšu, ale kohút nepomáhal a omša začala načas. Wow, bolo príjemne pre mňa sledovať ako vyťahuje domáci liečivý hroznový sirup, krabisko plné malín, jahôd, baraciek, čerešní, všetko prírodného rázu a niekoľkokrát sa pýta, či nemá mama na niečo chuť, či niečo nepotrebuje. Ja stojac opodial pri druhej posteli, opierajúc sa rukami o prázdnu bočnicu, pohľadom som sa kochal a opájal normálným ľudským prístupom. Ľudským a normálným prístupom maminej kamáratky, prístupom ženy pomáhajúcej - žene pomoc potrebujúcu. Tak postupne som si ani nevšimol, ako sa z mojej múmiovej živej mamy, živo pripomínajúcej mi moje z jej pohľadu osudové omyly a nenapraviteľné chyby, začali jej upozornenia vytrácať pomaličky. Jej akože zdravú nespokojnosť začalo striedať slovíčko bolesť, alebo silná bolesť. Dnes odchádzajúc od nej, zatáčajúc vľavo na veľkej križovatke, som spomalil a uvedomil si, že žena, ktorú som pred pár minútami doprevádzal k posteli, ktorá spolu s ňou očakávala vizitu, bola slabá a tenká. Bola strácajúca sa. Bola ako tenký strom, ako veľmi tenký strom, ale stále sa držiac na nohách aj keď mierne silno sa opierajúc o moje zdravé rameno. Moja mama mala dnes tmavé pyžamo a na ňom čiernobodkovaný odev pripominajúci plášť, aký zvykli nosiť predavačky v šesťdesiatomôsmom. Celý čas mojich príchodov, mala vedľa seba gučiho kabelku. Aj keď som prišiel prvýkrát a v miernej eufóríí sa vybrala smerom von, von, von, zabudla, že tak ako ona, tak aj všetky ostatné musia tú gučiho kabelku mať pri sebe alebo vedľa seba. Moja mama má celý čas pekne učesané a upravené šedé vlasy. Dnes nám opäť rozdávala džúsy a pusy. A objímala svôjho vnuka akosi silnejšie a častejšie. Svojho vnuka, ktorý sa iks krát pýtal mňa, ako sa má ona. A ktorý ju dnes navštívil. A ktorý keď uvidel gučiho kabelku a jej príslušenstvo, ani si neuvedomujúc, sa otočil nevedomky o osemdesiattri stupňov doprava a jeho milý výraz vystriedala grimasa nemilá. Dnes sme dojedli aj krabičku plnú akýchsi orieškových zákusko pozostatkov. Myslím, že neviete, rovnako ako ja som nevedel, čo je to gučiho kabelka. Je to taška, vačšinou igelitka s dvoma sklenenými väčšími fľaškami plnými krvy a bohviečoho ešte červeného a k tým dvom hrozne vyzerajúcim skleneným fľašiam, vedú dve krvi, či bohviečoho červeného plné hadice, zvané potrubia, ktoré vedú do operačných útrob mojej mami a všetkých mám a dcér na oddelení. A ich to iba všetky veľmi bolí. Aj fyzicky aj psychicky, šak na čo su nám dve nemalé fľašky a krvyplné hadičky, zvané potrubia? Šak my sa chceme iba smiať a radovať. Šepká ich vnútro. Takto sa zdá , že pán guči a jeho kabelková povesť aspoň trošku pomáha týmto ženám na tomto oddelení prekonať svojou troškou gýčového úsmevu cez slzy bolesť. Guči a jeho povestná kabelka pomáha privolať toľko potrebný úsmev medzi ne. Ďakujeme pán guči.

róbert kurucz

róbert kurucz

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  0x

stály pozorovateľ životnej misie Zoznam autorových rubrík:  bolesťláskaodvahaSúkromnévnímanievieraNezaradenézázraky

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu