katamarán

Autor: róbert kurucz | 23.6.2013 o 22:09 | Karma článku: 2,65 | Prečítané:  583x

Tento príbeh mi nerozpovedal nik, vnímal som ho sám, keď som sa náhodou objavil na rovnakom ostrove siga siga ella spolu s nimi dvoma. Zamilovaným mladým mužom a jeho kúzelne dobrou vílou. Nie je až tak zložitý, ako možno predchádzajúce a o to viac prínosnejší pre všetkých, ktorí chcú vytrvalo zápasiť. Napríklad s nástrahami. Životnými. Oni dvaja bývali na jednej strane horou predeľujúceho útesu a vídavál som ich častokrát v mestečku. Spolu chodili čakať jeden druhého z práce, spolu chodili nakupovať spolu sa radostne tešili a skackali v úsmeve.Spolu chodili všade. Asi si spolu aj varili a pôsobili na mňa že sa veľmi milujú a ľúbia. Sálala z nich čistá úprimná láska. Tam kde bývali oni, nebolo veľa možností pre vodné športy, a sem tam som ich zazrel ako idú spolu na ryby ale nič veľkého späť neniesli . On sa zvykkol po ceste z hotela, kde chodil kvôli práci, zastaviť na druhej pláži a skúmal, čo viac by sa tak dalo pri tom nádhernom mori robiť okrem opaľovania a kúpania sa. Objavil svet plný vodných športov a okrem potápania či surfu mu najviac do nosa cinklo, naučiť sa spoločne plaviť na katamaráne. A došiel s týmto dobrým podľa neho nápadom, ku nim domov, a predostrel návrh.

Asi ten návrh nebol úplne jednoznačne prijatý, lebo na druhý deň sa na tej druhej pláži spolu ešte neobjavili. Ale on skúšal, vzal ju na motorku, učil ju na nej úspešne jazdiť, prekonávať obavy a tak chodili spolu miesto vodných športov spolu aspoň omrknúť. Cena za takýto katamarán bola 50 eur, čo bol pre ich pomaličky sa rodiaci rodinný rozpočet aj akosi priveľa a aj preto váhali. Prešlo pár dní, možno aj weekendov. Jedno popoludnie výchádzajú z ich jednoposchodového apartmánu s velikánskou palmou pred ním, a zdalo sa že idú k moru. Vybrali sa na tú stranu mora, kde bolo centrum vodných športov, vnímal som z nich oboch mierne obavy, neboli v tej chvíli taký usmiato skackajúci ako obvykle, ale držali sa za ruky spolu. A podporovali sa vzájomne. On získal číslo na inštruktora jiorgosa, ktorému predtým zavolal, či sú veterné podmienky vhodnejšie ako vhodné. Boli. Ale jiorgos, šéf v stredisku vodných športov, nemal čas na inštruktážnú plavbu. A požiadal nahradníka, asi jemne začínajúceho katamarán nármoníka. Nevadilo im. Boli predsa spolu. Rozhodnutí ísť aj do prípadného rizika, ktoré ani veľmi nepoznali. Náhradný inštruktor bol milý a nechával si všetko schvaľovať svojim šéfkom. Prezliekli sa do neoprénu, vymágali sa v hlbokej vode pri brehu a ich katamarán sa pomaličky blížil k nastupujúcemu mólu.Obaja plní obáv a neznámeho strachu, ale spolu a odhodlaní. Pomaličky nasadli a okrem svojho strachu zdieľali aj obavy nie až tak skúseného katamarán nového námorníka inštruktora. Ale po chvíľke nemali strach. Ich obavy vystriedalo súznenie, že sa spolu odhodali ísť na neznámu adrenalínovú aktivitu.Inštruktor vysvetlil kde sa držať, kde a kedy ťahať a kedže boli obavami sústredení, nerobili chyby. Začali sa pomaly plaviť a čim viac sa vzďaľovali od brehu, tým viac sa im začali ich vnútra prepojene smiať a tešiť, že to spoločne prekonali, že to spoločne zvládli, že prekonali strach a našli spoločnú odvahu šérujúcu. Inštruktor, síce skúšal niekoľkokrát vysvetliť, že štandardne sa skúša aj capsize katamaránu, teda prevrátenie sa sťažnom do mora, ale toto vtedy nebolo ešte pre nich dvoch. Obaja, každý na jednej strane plavidla, v tmavom neopréne, pri plne opierjúcom sa vetre ani už pomaličky nepočúvajúc inštruktorové múdrosti, sa plavili. Plavili sa spolu na otvorenou divokom mori s veľkými vlnami. Najkrajšie na tom bolo, že si takúto odvahu pred pár dňami nevedeli ani len predstaviť. A zrazu obaja ruky v mori, ruky na vedúcich lanách, či kladkách plavia sa ako delfíny, plachtia ako mladí morský vlci, smejú sa viac ako kedykoľvek predtým, tešia sa a dôverujú. Dôverujú jeden druhému a druhý prvému, aj keď zaškolenie bolo krátke. Toto bol ich najkrajší príbeh, aký som u nich pobadal,za ten čas čo som tam bol ja. Samozrejme o tom, čo sa odohrávalo za dverami ich priestorov nemám šajn, ale o tomto zážitku sa zvykli rozprávať aj vo vegetariánskej reštaurácii medzi ich príbytkom a oným strediskom vodných športov. Alebo aj na ich posedeniach v mestečkových reštauráciach či mestečkových baroch. A koľkokrát spomenuli tento zážitok, až som sa musel otočil, lebo ich súzniacu radosť prepojenia a naplnia, bolo cítiť až na druhú stranu ulicu. A takéto silné pocity, nie sú obyčajné a každodenné a tak veľmi pekne ďakujem týmto dvom životne spriazneným osobám, že ma toľkokrát pokojne vyrušili z mojich kruhov, koľkokrát sa oni dvaja spolu bavili o tomto ich nevšednom zážitku. Lebo aj takto šírili, okrem lásky toľko potrebnú odvahu a vytrvalosť.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?