nulté, základné kúzlo dobrej víly

Autor: róbert kurucz | 18.6.2013 o 1:10 | (upravené 22.6.2013 o 19:53) Karma článku: 2,24 | Prečítané:  228x

Keď som si už myslel, že byť obdarovaným, dvoma najdôležitejšími kúzlami od mojej dobrej víly je ten najväčší zázrak aký sa mi mohol prihodiť, prišlo nečakane ďalšie, nulté a základné kúzlo dobrej víly. Kúzlo prijímať a vnímať uvedomenia. Dnešný deň už začal neobyčajne, predtým než som sa prebudil zo snenia, som mal víziu. Víziu o štítkoch. Z tých štítkov, neskôr okolo obeda vznikli lístky stromu lásky, ako ďalší z radosť vytvárajúcich obdarovaní. Obdarovávaní mnou ju.Ráno som sa pobral so svojou mamou na neradostné oddelenie, ktoré sa akosi v poslednej dobe stáva preplnené. Na oddelenie, kde v porovnaní s bežne vyplnenou ulicou, kde ľudia častokrát nevedia čo presne v živote chcú, na tomto oddelení vedia všetci presne čo chcú. Panuje tam súzniaca jednota túžob, modlitieb a prosieb. Za uzdravenie, či zmiernenie bolesti a utrpenia, či jasnosť a utvrdenie diagnózy. Po tom, čo lekári podpisom pod nikomu nejasným vetám, odklepli žiadne problémy pri celkovej operačnej anestéze, som sa s mamou pobral do neďalekého kostola. A ako sa tak modlíme, zrazu z ničoho zo mna úplne čisto a úprimne veselo vyšlo - ja ťa pane tam hore veľmi ľúbim.

Najprv som sa pousmial, potom prekvapene zíral sam na seba, čo to, ako to zo mňa vyšlo. Ale mal som krásne uvoľnujúci pocit. To ráno mi dobrá víla poslala správu, že nedôjde na cvičenie a že ide do Dómu. Poťešil som sa, že nebudú moje oči a duša hľadať prichádzajúcu, či sa neustále otáčať pri najmenšom šuchnutí sa okolo dverí, či to nie je náhodou ona. Nakoniec sme sa dohodli, že do toho Dómu pôjdeme spolu. Poďakovať a poprosiť skrz modlitbu. Aj víly majú občas na už spomínanom oddelení svojich blízkých, a tento, mojej dobrej víle blízky mladý muž a jeho najkrajšia rodina, prekonali zdá sa to najhoršie, čo sa na takýchto oddeleniach lieči. Cez weekend, jeho malý syn na bicyklíku s poťešením celému okoliu hlásil, že sa oco už posadil a tak krásne jednoducho vyjadril tú súzniacu jednotu blízkych aj blízko vzdialených. Spojených s oným štvorpísmenkovým na o začínajúcim oddelením. Tak sme sa išli s vílou poďakovať. Mali sme sa stretnúť pred a kráčat k miestu spoločne, ale auto v ktorom bola dovezená bolo rýchlejšie. Ale nakoniec, aj tak sme vydlaždenou ulicou kráčali k Dómu spoločne. Mala krásne nízke ľahké sándálky, fialové a zo zadu pôsobiace prúžkované nohavice, ktoré nakoniec boli prúžkovanými šatami a na krku novú zebra brošnu z gate. Na akoby pozlátenej retiazke. A tak sme cez čerstvo zreštaurovaný hlavný vchod vošli dnu do Dómu spoločne. Nechcel som si sadnúť k víle tesne vedľa, aby som nerušil kruhy a sadol si za. Precítil podstatu svojej motlitby, teda modlitieb viacerých a zašiel ešte v radosti vhkých očí vyjadriť poďakovanie k sv. p.Tadeášovi, vzadu doprava oproti miestu, kde sedela víla. Potom som sa vrátil a sadol si vedľa na lavicu nej. Vlhké mihalnice sme mali obaja, lebo bol na to dôvod. Aj viac dôvodov. Týmto som precítil druhé silné uvedomenie tohto dňa. Ako sme výchádzali a zanechali malé rozpaky ďalšieho stretnutia po krátko dlhom čase, sme schádzali dole po schodoch vedľa druhého hlavne bočného Dómu vchodu, keď pred vchodom do vedľa stojacej kaplnky sa otočila. Magnet vzájomného vnímania a precítenia nás spojil a my sme nevedeli a nechceli silu tohto magnetu rušiť. Objali sme jeden druhého a druhá jedného, silno pevne dlho. Aj napriek tomu, že pohotovostný dáždnik, ako mečík stredovekého princa o srdce vysnenej princeznej bojujúc sa snažiac, upevnený na popruhoch mojej modrej tašky, trošku zavadzal. Krásne a neprestávajúce objatie. Neviem prečo opäť tá tajomná zvlhčujúca sila neprekonateľná, ale moje mihalnice boli opäť nesuché. Kráčali sme k čajovni, indickej, kde moja modrá taška mohla odkrýť všetko čo ma naučila víla v prvom kúzle. A tak sediac a príjemne sa rozprávajúc, pomaličky som z modrej tašky vytiahol čiernu kapsičku s ružovým polodrahokamom. Ruženín, jej prvý kameň o ktorom sa učiť začala. Mal tvar klasický,aký sa takýmto vílam dáva v takej chvíli a svoj popis. Okrem toho v sebe niesol poslanie symbolu môjho prvého, jej darovaného šperku. Kedže víla sa pomaličky pripravuje na menšie premiestnenie, hútal som dlhšie, čo by jej mohlo uľahčiť takúto teleportáciu, zvanú cestovanie. A napadla ma sladkosť významného tvaru aj s halvou aj džemíkom vo vnútri a k tomu základná potravina, tekutá. Bez ktorej nás bude hlávka bolieť aj celý deň. Bola to malá modrá flašťička,aby neťažila, plná životodárnej tekutiny, patentovaná prírodou. Keby ste videli jej nekonečne obrovskú radosť a malú lavínu otázok ako sa taká mala fľaštička dá zohnať tiež by ste mali nesuché mihlanice opäť a mohli naplniť tými slzami druhú takúto fľaštičku. A mať takto čarovný elixír aj pre iné vhodné príležitosti. Po ďalšej chvíľke, som vytiahol najprv tenší potom hrubší časopis, ktoré dobré víly túžiace po obdarovávaní, liečení a uzdravovaní rady čítajú.Ten výber bol o niekoľko hodín neskôr jednočlenným výborom pre voľné chvíle dobrých víl ocenený ako veľmi veľmi celkom dobrý. Citujem : „premýšľam, či som dostatočne vyjadrila nadšenie a radosť z tvojich úspešných výberov na ceste za darčekovým gurujkom. Akoby si objavi ten vzorec. Smajlík.Gratulujem“ . A ja som iba odpísal, že som iba pozorný a vnímavý žiak počúvajúci a uvedomujúci si prvé kúzlo dobrej víly, po tom čo objavil kúzlo nulté, základné.Tie rastlinky rastú v záhrade či na voľne prevoňaných lúkach a kto pozná ich čary a kúzla, vie s nimi pripraviť liečivý lektvar na akýkoľvek neduh či presný duh. A potom sa to zo mňa začalo valiť, ani neviem presne ako. Ale slová vychádzajúce z môjho hrdla,ktoré do hrdla silno hnala moja duša nevedeli prestať šíriť ten najväčší poklad ľudského bytia. Moje slová vytesali do dýchané vzduchu, ktorý nás okolo tajomne obkolesoval kamennými písmenami slovíčko láska. A druhé kúzlo prvej víly. Nezmazateľne a nezničiteľne.Naveky. Neviem prečo a ako sa to zo mňa hrnulo, ale viem že bolo vhko, veľmi. Veľmi vhko. Veľmi na oboch stranách stola. Moju vlhkosť mihalníc sprevádzala až priam hanba, či pocit rozpačitej neistoty z úplného odhalenia mojej najintímnejšej podstaty a na druhej strane, tam kde sedela víla sa jej slzy premenili na oslepujúco žiariace brilianty osadené v najkrajších dobro vílových očiach, ktoré do celého okolia šírili čistotu a krásu jej dobrého vnútra. Nevedel som čo sa deje a nemal som šajn ani v najmenšom to pochopiť. Z víly oproti sediacej sálalo také teplo a také bezdotykové objatie,či večný krížik na čielko, že som si musel pretierať oči, či sa mi nesníva. Tá víla oproti mne sediaca, žiarila tak neskutočnou dobrotou svojho čistého srdca, že som sa hanbil a pýril. Jej oči svietili ako najväčšie reflektory na nikdy neosvetlené priestranstvo a cielili iba na jedno miesto, na miesto ktoré sa tam objavilo iba pre túto chvíľu, cielili tam, kde som sa cítil najzraniteľnejším, do môjho najhlbšieho vnútra, neprispôsobenému takémuto žiareniu tak silne čistých briliantov. Absolútne som nechápal, čo sa to deje. A takto sediac jeden oproti druhému, sme sa dotýkali jeden druhého , druhý jedného, ja miestami popletený rozpakmi aj s prekríženými rukami a nenechali ani jednu mihalnicu a už aj líčka suché a pritom žiarili ako nečakane rumádzgajúce fúgy. Bolo nádherne pozorovať ako rozbaľuje obálku, ktorá upozorňovala, že obsahuje veľa veľa kúzelných lístkov stromu lásky, a začala si ich listovať. A čo lístok to slza radosti naviac na nesuchých pokrývkách nad očnými viečkami. A ja som si pomaličky začal uvedomovať, že dnešok nebude len tak obyčajným dňom. Lebo tento deň je len akosi plnozázračný. Začalo ma prepadať uvedomenie nultého, základného daru, že to není až tak úplne s kostolným poriadkom, ale trošku iným ako panuje v Dóme. Stále som mal pred očami jej radosť umocnenú dobrotou a čistotou jej srdciečka ako sa díva na kúzelnú malú flaštičku plnú iba obyčajnej vody. Jedlo nedojedla celé, ale nechali sme umne zabaliť a ja večer vysileno precvičený došiel a mal takú radosť z neho v brušku. Mnohokrát sa držiac a snažiac sa ukryť svoju nesuchú tvár v dlaniach, som stále vnímal jej plnú radosť a brilianty odzrkladľujúce jej dušu. Nevedel som sa prestať kochať takýmto pohľadom a sálaním vyžarovacím. Akosi táto dych berúca, lásky plná, život naplňajúca najsilnejšia emocionálna búrka prešla a lúčili sme sa, nechal vílu kráčať vpredu, sa v polovici miestnosti otočila, tušiac že idem v tíšinke za ňou, poslala mojim smerom tú jej kúzelne zapaľujúcu iskru rovnakej radosti, ukrytej v pohľade a zamávaním ruky lásky. A ja som následne už iba nemo vychádzal z miestnosti a iba som nechápal. Ako Nemo kapitán, ktorý nevie kde je Nautilus. Nechápal čože sa to preboha opäť živého stalo. Tak krásny šok, tak silná sila, tak vlhká duša tak nesuché štyri bohaté oči, tak oslepujúco žiarivé brilianty nemenné svoju hodnotu. Keď sa niekto po celodennom behu pomaly trmáca z bodu a do bodu b, tak ja som sa následne trmácal ani neviem kam ako po mesačne podobnom behu. A snažil sa pochopiť, čo sa to práve udialo ako je to možné, prečo mňa postihlo takéto štastie opäť objaviť, prežiť a precítiť nové kúzlo dobrej víly. Na nič som neprišiel.Iba že nebo so mnou súcitilo a plakalo rovnako ako ja, aj keď oranžový dáždnik ostal upevnený, ako nepoužitý mečík v modrej taške. Nemal som ani slov ani myšlienok. Všetky pohltila tajomná atmotsféra onoho kúzelného okamihu. Ostali len neľahké, ľudskému druhu nepochopiteľné emócie, veľmi silné, a neopisateľné. Len sa tu zľahka pokúšajúc, snažím neľahko zachytiť aspoň podstatný ich fragment. A o tom ako som svoju vílu po pár minútách cvičenia, kde som išiel sám, objavil vo forme, podobnej ako obsah čiernej kapsičky, už ani nejdem písať, lebo aj tak tomu málokto uverí. Lebo zázraky, či kúzla sa asi nedejú len tak.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?